Jano, 52 rokov

„Keď som bol u suseda na návšteve, zastavil sa uňho na kávu aj jeho známy z vedľajšej ulice, ktorý sa chválil, že pracuje na stavbe v Taliansku a nezarobí tam zle. Bol som nezamestnaný a peňazí nebolo nazvyš, tak som sa ho pýtal na tú robotu. Hneď mi navrhol, že sa na budúci týždeň vracia do Talianska a môže ma zobrať so sebou a tiež mi vybaviť miesto.

S nadšením som súhlasil, hoci som nevedel, kam presne idem a koľko zarobím. V aute sa s nami viezli aj ďalší dvaja chlapi, nič sa mi nezdalo divné, mužovi som dôveroval, lebo vyzeral, že sa vyzná. Prišli sme do mesta Trieste, ale tam bolo zrazu všetko inak. Povedal nám, že žiadna stavba nebude, ale že cestu mu aj tak musím splatiť. Ja som nemal peniaze, tak mi navrhol, že si mám zarobiť žobraním. Vyhodil ma na ulicu, kde som spával každý deň a umýval som sa v potoku. Vyžobrané peniaze som mu musel odovzdávať, nenechal mi ani na stravu a vyhrážal sa mi, že ma zbije a nechá ma tam.

Nevedel som jazyk, a ani som nevedel poriadne, kde som. Začul som pár kúsok odo mňa, ako sa rozpráva po slovensky, tak som bežal za nimi a všetko som im povedal. Zobrali ma na políciu, kde mi zohnali tlmočníka a kontaktovali mimovládnu organizáciu aj ambasádu. Tí mi pomohli vrátiť sa domov.“