Nasťa, 51 rokov

„Žila som a pracovala v malom meste na západe Ukrajiny. Po začiatku vojny som sa začala báť o svoju bezpečnosť a chcela som vycestovať do Poľska alebo na Slovensko. Na internete som našla inzerát, kde ponúkali prácu v hotelierstve na Slovensku. Zavolala som na číslo v inzeráte a dohodla som sa s Evou, ktorá mi zdvihla telefón, že prijmem jej ponuku. Mala som pracovať ako chyžná v hoteli na západe Slovenska a zarábať 800 EUR mesačne. Eva mi ponúkla, že mi zariadi cestu do hotela z hraníc a tiež mi poskytne ubytovanie v byte spolu s inými ženami, ktoré pre nich pracujú.

Na hraniciach ma čakal odvoz, ako bolo dohodnuté, a s dvoma ďalšími ženami som sa ubytovala v ponúknutom byte. Na druhý deň som nastúpila do práce na 12-hodinovú zmenu. Keďže som potrebovala čím skôr zarobiť peniaze, súhlasila som, že budem pracovať aj ďalšie tri dni od 6.00 do 19.00 večer. Eva ma však nútila pracovať každý deň minimálne 12 hodín a odmietla mi poskytnúť voľno počas víkendu. Po deviatich dňoch som už nevládala pracovať a odmietla som ísť do práce. Eva sa mi začala vyhrážať, že ma udá, že som na Slovensku nelegálne a dostanem zákaz vstupu na Slovensko na päť rokov.

Eva mi nezaplatila žiadne peniaze za prácu, ktorú som vykonala a vyžadovala odo mňa 300 EUR za nájom v byte, kde som bývala. Pracovnú zmluvu som s Evou nikdy nepodpísala. Zdôverila som sa o svojej situácii pracovníkom asistenčného centra a tí požiadali o pomoc organizáciu, ktorá pomáha obetiam obchodovania s ľuďmi.“